Kanada Uhádnite číslo, na ktoré myslím (je v rozmedzí 1 po 101)!

Precvičme si násobenie 3

X

x

Y

=

?

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

15

16

17

18

19

20

21

22

23

24

25

26

27

28

29

30

Na čo si treba dať v Kanade pozor: medvede

Aké je počasie v Kanade? Zamračené?

Aktuálne správy nájdete tu

Celkovo, z koľkých provincií a teritórií sa skladá Kanada?

Kanada

   Kanadská vlajka

Stránka s rámcami

Kanada je s rozlohou viac ako 9,9 milióna km² druhý najrozľahlejší štát sveta. Nachádza sa v severnej časti Severnej Ameriky, tiahne sa od pobrežia Atlantického oceánu na východe až po pobrežie Tichého oceánu na západe a na severe ju obklopuje Severný ľadový oceán. Má len jedného suseda – USA, s ktorým má spoločnú severozápadnú a južnú hranicu. Táto hranica je najdlhšou hranicou medzi krajinami na svete. Taktiež, nachádzajú sa tu známe Niagarské vodopády < . Jediným dalším štátom, ktorý môžeme spájať s hranicou Kanady je Dánsko, od ktorého závislého územia – Grónska – oddeľujú kanadské Arktické ostrovy len úzke prielivy.

Skok na podnebie Skok na podnebie Skok na vodstvo Skok na vodstvo Skok na vodstvo Skok na pohoria Skok na pohoria Skok na pohoria Skok na vegetáciu Skok na vegetáciu Skok na vegetáciu Skok na vegetáciu <

Kanada je federácia *, parlamentná demokracia, ktorá sa skladá z 10 provincií a 3 teritórií. Hlavné mesto Ottawa sa nachádza v provincii Ontário. Medzi ďalšie provincie Kanady patria Alberta, Britská Kolumbia, Manitoba, New Brunswick, Newfoundland a Labrador, Nové Škótsko, Ostrov princa Edwarda, Quebec a Saskatchewan. Medzi teritória patria Severozápadné teritóriá, Nunavut a Yukon. Provincie majú vysoký stupeň autonómie, teritóriá o niečo menší.

Informácie o turistických destináciách v Kanade nájdete tu .

* federácia je spojenie dvoch alebo niekoľkých štátov na základe spoločnej ústavy

Rozdelenie:

Oficiálnou hlavou Kanady je anglická kráľovná, krajina patrí do Commonwealthu. Kanada je bilingválny národ s oficiálnymi jazykmi Angličtinou a Francúzštinou na federálnej úrovni. Ako jedna zo svetovo najvyspelejších krajín je Kanada rôznorodou ekonomikou, ktorá sa spolieha na svoje hojné prírodné zásoby a na obchod – najmä s USA, s ktorými má dlhé a komplexné vzťahy. Kanada je členom G7, G8, G20, NATO, OECD, WTO, Spoločenstva národov, Frankofónie, OAS, APEC a OSN. V súčastnosti sa zaraďuje do prvej desiatky krajín s najvyššími hodnotami indexu ľudského rozvoja, čo sa odzrkadľuje aj na výške životnej úrovne obyvateľstva.

Názov

Názov Canada pochádza z reči prvých národov – konkrétnejšie z kmeňa Hurónov – a znie kanata a do slovenčiny sa dá preložiť ako „dedina“, „zoskupenie dedín“ či „osídlenie“. V roku 1535 použili indiáni toto slovo pre označenie osady Stadacona v rozhovore s Jacquesom Cartierom. Ten ho potom začal používať pre označenie oblasti okolo svojej osady – dnes už ako časť Québecu. Od roku 1547 sa toto označenie začalo objavovať na mapách ako označenie rozsiahlej oblasti okolo. Teda pôvodné označenie, Nové Francúzsko, sa prestávalo používať a Canada bol názov územia na sever od USA a na východ od Aljašky.

Francúzska kolónia Kanada, vznikla pozdĺž Rieky svätého Vavrinca a severne od Veľkých jazier. Neskôr získala územie Spojené kráľovstvo, ktorá na ňom následne postavila dve kolónie: Hornú (Upper Canada) a Dolnú Kanadu (Lower Canada), dohromady označované ako Kanady The Canadas. Tieto zanikli v roku 1841, kedy boli zjednotené do Provincie Kanada (Province of Canada). V roku 1867 sa Kanada stala konfederáciou a britským domíniom, pričom oficiálne bola označovaná ako Dominion of Canada, prípadne Canadian Confederation. S rastúcou mierou nezávislosti na Veľkej Británii sa postupne stále častejšie vypúšťalo z názvu Dominion of. V roku 1982 bol prijatý zákon Canada Act, ktorý uvádza ako jediný oficiálny názov krajiny Canada. V tom istom roku došlo tiež k premenovaniu štátneho sviatku Dominion Day na Canada Day.

Stručná história

Kanada vznikla na území osídlenom Inuitmi a Indiánmi ako únia britských zámorských teritórií a kolónií.

Prvé osídlenie Kanady Vikingami prebiehalo okolo roku 1000, ale nebolo nijako významné. Európou bola znovu objavená až na prelome 15. a 16. storočia moreplavcom Johnom Cabotom.

Významnejšie osídľovanie začalo v 17. storočí Francúzmi v okolí rieky sv. Vavrinca. Kvôli francúzsko-indiánskym vojnám však došlo k oslabeniu ich moci a územie pripadlo Britom. Briti potom s Američanmi viedli dlhú vojnu o rozdelený Québec, tzv. Hornú a Dolnú Kanadu. Spory boli ukončené až podpísaním Oregonskej dohody (za hranicu na západe bola určená 49. rovnobežka). 1. júla 1867 boli Dolná Kanada, Horná Kanada, Nové Škótsko a Nový Brunswick zjednotené Zákonom o britskej Severnej Amerike, čím vzniklo Domínium Kanady. Tento deň sa zároveň považuje za deň vzniku Kanady a za hlavný štátny sviatok. Politický systém bol vytvorený podľa vzoru britského parlamentného systému a existuje dodnes. Prudký rast kanadskej populácie vďaka veľkej imigrácii z Európy i vysokej pôrodnosti viedol k osídľovaniu kanadského vnútrozemia a zakladaniu nových kolónií.

V roku 1968 bol z iniciatívy jedného z najznámejších a najpopulárnejších kanadských predsedov vlád P.E. Trudeaua prijatý Zákon o bilingvizme, ktorý uzákonil angličtinu a francúzštinu ako dva rovnocenné oficiálne jazyky Kanady. V roku 1982 podpísala Kanada s britskou korunou Ústavný zákon, ktorým sa stala formálne nezávislým štátom s právom vykonávať zmeny vo vlastnej ústave, avšak na čele s monarchom, zdielaným s Veľkou Britániou.

V priebehu povojnových rokov dochádzalo tiež k stále väčšej ekonomickej integrácii medzi Kanadou a USA. Tá v roku 1987 vyústila v kanadsko-americkú zmluvu o voľnom obchode (Canada-United States Free Trade Agreement), ktorá vytvorila kanadsko-americkú zónu volného obchodu.

1. apríla 1999 došlo k poslednej zmene v najvyššom administratívnom členení krajiny, keď bolo zo Severozápadných teritórií vyčlenené teritórium Nunavut.

Geografia

Klimatické podmienky sú vďaka obrovskej rozlohe krajiny veľmi rozmanité, na najvzdialenejšom severe a na arktickom súostroví je polárne podnebie (priemerné ročné teploty od 0 do – 2°C a zrážky do 200 mm) s tundrami a severským ihličnatým lesom, smerom na juh postupne vegetácia prechádza až k zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásma.

Celkovo je Kanada krajinou s najväčším počtom jazier na svete, pričom v týchto jazerách sa nachádza najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody.

Vodstvo Kanady

Politické usporiadanie

Kanada je de iure konštitučná monarchia, ktorej hlavou je Alžbeta II., kráľovná Veľkej Británie. Zástupcom kráľovnej v Kanade je generálny guvernér, v súčasnosti David Lloyd Johnston. Kanada je tiež parlamentná demokracia s federálnym usporiadaním a silnými demokratickými tradíciami. Základom kanadskej monarchie sú zložky výkonnej moci, legislatívy a súdnej moci.

Kanadská ústava vytvára právny rámec existencie krajiny, skladá sa z písaného obsahu a nepísaných tradícií a konvencií. Jej základ je obsiahnutý v Zákone o britskej Severnej Amerike z roku 1867 („British North America Act 1867“, resp. „Constitution Act 1867“). Kanada má ústavu podobnú princípom Spojeného kráľovstva a rozdeľuje moc medzi federálne a provinčné vlády. Zahŕňa tzv. Canadian Charter of Rights and Freedoms (Kanadská charta práv a slobôd) zaručujúcu základné práva a slobody, ktoré vo všeobecnom meradle nemôžu byť potlačené žiadnymi legislatívnymi alebo procedurálnymi krokmi na žiadnej z úrovní vlády. Federálnemu parlamentu a provinčným správam ale umožňuje na päť rokov niektoré jej ďalšie časti potlačiť.

Funkcia premiéra prináleží vodcovi strany, ktorý získava dôveru väčšiny dolnej komory kanadského parlamentu. Generálny guvernér zastupujúci kráľovnú formálne menuje vládu aj premiéra. Podľa konvencií voľbu premiéra rešpektuje. Kanadská vláda sa tradične skladá z členov strany prvého ministra, ktorí majú kreslo v parlamente, väčšinou v dolnej snemovni. Jej členovia sú viazaní prísahou ku Kráľovninej tajnej rade pre Kanadu a stávajú sa ministrami britskej koruny. Premiér má širokú politickú moc predovšetkým pri menovaní ďalších vysokých úradníkov. Súčasným generálnym guvernérom je od roku 2010 Jeho excelencia David Lloyd Johnston, súčasným premiérom je od roku 2015 vodca Conservative Party of Canada, Justin Trudeau.

Kanadský parlament je zložený z dvoch komôr, snemovne ľudu a senátu. Každý z členov snemovne ľudu je volený väčšinovým volebným systémom. Všeobecné voľby vypisuje generálny guvernér na žiadosť predsedu vlády. Nové voľby musia byť vypísané do štyroch rokov od posledných volieb. Členovia senátu, ktorých kreslá sú prideľované na regionálnom základe, sú vyberaní premiérom a formálne menovaní generálnym guvernérom. Svoju funkciu potom zastávajú až do veku 75 rokov. Štyrmi hlavnými kanadskými politickými stranami sú Conservative Party of Canada, Liberal Party of Canada, New Democratic Party a „Bloc Québécois“ (Québecký blok). Súčasná vláda je zostavená liberálnou stranou.

Hlavné mesto - Ottawa

Ottawa ja hlavné mesto Kanady a štvrté najväčšie mesto v krajine, ktoré je situované v Ottawskom údolí v južnej časti provincie Ontário vo vzdialenosti 400 km východne od Toronta a 190 kilometrov (120 mi) západne od Montrealu. Kanadská metropola sa rozkladá na brehoch rieky Ottawa, ktorá formuje hranice medzi provinciami Ontario a Quebec. Hlavné mesto Kanady sa radí medzi najkrajšie mestá G8.

V meste Ottawa sídlia mnohé medzinárodné inštitúcie, kanadská vláda, parlament, senát a najvyšší súd, akadémie, ambasády, a taktiež sa pýši nádhernou historickou architektúrou. Nachádzajú sa tu významné univerzity – University of Ottawa a Carleton University, značný počet galérií a múzeí ako aj rozsiahle parky.

Medzi zaujímavé miesta patria najmä: